Rekapitulace za 2 roky a uvízlé argumenty

[Akord]

Nejdem rozoberať, či je možné získať nové zdroje energie, ani to, či ich potrebujeme, lebo by sme si nimi mohli prikúriť. Vyjadrím sa za seba k pár naznačeným otázkam. Atómy a planéty môžu fungovať bezstratovo obyčajnou zotrvačnosťou v krivom priestore, keďže ide o uzavreté dráhy (napr.kružnice). Rezonancia je tiež v princípe bezstratová záležitosť, tak ako napríklad ide zostrojiť stroj, ktorý bude opakovane prelievať jednu konvu do druhej aj mnoho dní, musí to ísť hlavne pomaly, aby sa neuplatnili straty, hoci vírenie kvapaliny ich má značné. Rezonancia funguje vždy iba preto, že má možnosť počas niekoľkých cyklov nahromadiť, nasčítať určité dávky energie, potom ich hoci nahromadené chvíľu prelievať, no a potom naraz, či počas niekoľkých cyklov odovzdať. Ak má rezonátor odovzdať celú svoju veľkú energiu naraz, tak si je potrebné uvedomiť, že bola nazbieraná na x krát, a preto je x krát väčšia. Tak ako 1 človek naraz neodnesie celú paletu tehál na poschodie, ale napríklad po jednej. Z poschodia potom môže pohádzať tehly opäť po jednej, alebo pri vhodnom naskladaní zhodiť celú paletu a získať celú energiu naraz. Nič iné v tom nie je. Zvyšok mám za fikciu.
Magnet je tiež druh zotrvačnosti. Nabije sa pri výrobe, zotrvá, a prípadne sa vybije. Hustota magnetizačnej energie neodym magnetu je asi 300kJ/m3, čo je o dosť menej, než má olovený akumulátor, teda veľmi málo na praktické použitie.
Nie je známe, že by vákuum obmedzovalo intenzitu magnetického poľa, či indukciu, a preto sú úvahy o skladaní poľa magnetu a poľa predčasné. Ďalej mi z toho vyplýva, že z textu nie je jasné, či je pojem homogenita použitý korektne, a či autor John vie, čo je konvenčne chápané ako homogenita poľa. Inak by bolo treba napísať, čo si pod pojmom homogenita autor predstavuje. Výrok "táto homogenita magnetického poľa permanentného magnetu je ovplyvniteľná pulzmi elektromagnetického poľa a dodáva nepomerne väčšiu energiu ako medzi dvoma elektromagnetickými súčiniteľmi" je úplne prázdny, pretože homogenita poľa sa dá porušiť akokoľvek(iným magnetom, prúdom vloženého vodiča...) a vlastne len vypovedá, že pole bude nehomogénne, ak ho také urobím. Do dôsledkov vzaté, v čisto homogénnom poli totiž neexistuje silový účinok, a preto je porovnanie homogénneho poľa a nehomogénneho úplne bezpredmetné. Z fyziky pohyb vodiča v homogénnom poli je iba zjednodušenie problému, v skutočnosti nič presne také neexistuje. Buď je zanedbaný zvyšok prúdovej slučky, alebo pole prúdu vodiča. Neexistuje dodnes žiadny elektrický stroj, alebo prístroj, de by išlo o silový účinok na vodič výlučne v homogénnom poli. Ak tečie tým vodičom prúd, je pole v okolí vodiča automaticky nehomogénne. Preto sa používa vo fyzike pojem homogénne pole, aby bolo jasné, že bolo homogénne predtým, než tiekol vodičom prúd zodpovedný za silový účinok, či premenu energie. To je ten celý fígeľ. Hutchinson by mal naučiť tie svoje medzery lepšie plátať.

[Akord]

Co takkhle odtazeni 2 magnetu S-S orientace. Jak je to tam? Stlaceni = nabiti? a odtazeni vybiti? A sakra, to nejak nejde, protoze v momente kdy jeden z nich po odtazeni otocime, stanou se oba nabitymi. Placas bludy nasprtane Akorde. Tady mas ten efekt. Chces dalsi? Tady ho mas. Cim sakra ten magnet neco pritahne, kdyz je vybity? Z jalovy kravy tele nedostanes, nerkuli o tom, ze jsi ten nesmysl stejne obratil. Fyzika povazuje magnet ve svych alegorickych hratkach za vybity po pritazeni, ne po odtazeni, stejne jako povazuje polohovou energii telesa za vybitou, po pritazeni telesa. Akorat, ze i ten vybity magnet jse schopny pritahnou dalsi kus zeleza.
Ah, skoda reci. Slavek.

To teda škoda je. Jen zmatkuješ v konvenci nabití-vybití, já vždy psal o konvenci =magnet je vybitý po pritažení oceli=. Podle této konvence je odtažení S-S také vybití a priblížení nabití. Vybití je vztaženo k poskytnutí mechanické práce. Nabiju, zajistím, umožním vybití, stejne, jako s tažnou pružinou.

Priblížení S-S však magnet místo nabití spíše demagnetuje, jeho pracovní bod se na B-H charakteristice presouvá do nevratné oblasti, a pak se indukce již nevrátí na puvodní hodnotu. Trpelo tím zejména Alnico již pouhým rozebráním, nebo i drobném zkratu stroje. Je chybou si myslet, že jde o jakési magnetické prebití, i když na toto analogie pretažené pružiny prvotne sedí.Je treba pamatovat, že pomyslnou pružinu napíná v magnetickém obvodu vložení vzduchové mezery. Pokud priložím k jednomu z puvodních pólu nejaký další magnet se stejne orientovaným magnetickým pólem(treba silnejší pružinu), tak dojde ke ekvivalentnímu zvetšení této mezery, dojde k pretažení pružiny, poškození energetické zásoby té slabší. Neznamená to automaticky, že se puvodní pružina automaticky nabije. Pokud byly približne stejne silné, mohou se tím pretáhnout obe, nebo do určité míry demagnetizovat oba magnety.

Pokud nekdo magnet zmagnetizuje, a pak(nebo zároveň) umístí mezi jeho póly vzduch, tak ho tím nabije. Nabíjí se jak tou magnetizací, tak prípadným roztažením vzduchové mezery(viz výše). Je to však vec konvence, dohody, který energetický stav je považovaný za nabití.

Vybitý magnet, demagnetizovaný žádné železo nepritáhne. Stejne, jako když je namagnetizovaný a pritáhl již k sobe železo tak, že z nej žádné zbylé pole netrčí jako košile z kabátu, tak také nic kolem nepritáhne.
No a pokud by snad chtel nekdo provokovat tím, kolikrát magnet zmagnetizuje železo a pritom z magnetu neubude, tak mu doporučuju nejprve zmerit rozdíl mezi prací pritažení a prací odtažení.Ale hodne presne, protože magnetizační energie oceli není velká.

No nač to sem píši, když to tady stejne všichni ví, jak to ve fyzice chodí. Playback se tu ale prece nosí.

[Akord]

Elektrolýza čisté vody:
H+, nebo lépe H3O+, a OH- se tvorí pri elektrodách, pak se ty ionty prederou na opačnou elektrodu a zrekombinují s elektrony z prívodu elektrod na plyny, protože jejich prítel, co s nima tvorí vodu je na opačné elektrode, a dlouho by mu trvalo, než by se k nim prodral. Taková separace.

Jinak:
H2O je treba zjednodušene jako smes H+ a OH-. Pripojme na inertní elektrody napetí pár voltu. Pak H+ jdou k -pólu(jsou jím pritahovány), vyškemrají elektron a stane se z nich H. Počkají si na ješte jednoho souseda H a ti hned ochotne zreagují na H2, nemají s kým jiným.
OH- ionty jdou k +pólu, odevzdají elektron(co teče pak k tomu -pólu, aby byl obvod uzavrený), a stane se z toho OH bez znaménka a nadbytečného elektronu. To zreaguje s okolitou vodou fiktivne kvuli názornosti jako OH+H2O=H3O2, pokud jde reakce 2x, tak je výsledek H6O4=3xH2O+O.Zbylo teda jedno O, pak se vezmou také 2 reakce a je O2 na elektrode bublající ven.
Až byla otázka k tomuto a až jsem neco lokálne nedopletl.Jde o klasický pohled, na který se z času na čas logicky sebehnou supi. Normálne se nedelá elektrolýza čisté vody, dává se zpravidla hydroxid,uhličitan, borax,...(všechno to v roztoku normálne regeneruje a nespotrebovává se) na podstatné(o nekolik rádu) zvýšení proudové hustoty a tím i výtežku.

Ješte oficiálne:
redukce na katode: 2H2O + 2e-=H2 + 2OH
oxidace na anode: 2H2O=O2 + (4H+) + 4e-

[Akord]

Málo kdo to ví nebo tuší, v těch magnetech je opravdová síla . Jde jen o to (obrazně řečeno) jak jí z nich dostanem.

Přesně tak Málokdo si uvědomuje, že abychom nasimulovali magnet, tak k tomu potřebujeme energii například z baterie.
Kde tedy bere magnet sílu na to, aby magnetoval? Silně pochybuju, že to je jen "jeho vlastnost".

Energii bere z mechanické práce. Málokdo si to uvedomuje. Ale není to nic divné, je na tom postavena mechanicko-elektrická interakce a motory. Když namagnetizuju magnetem šroubovák, tak magnet pusobí pouze polarizačne a žádnou energii do šroubováku nevkládá. Ta se tam uloží-usporádá pres mechanickou sílu odtažení magnetu od šroubováku. Dá se tedy ríct, že šroubovák namagnetuje mechanická práce a magnet pri tom pusobí pouze vratne a polarizačne. Práce pritažení šroubováku musí být zároveň o ten chlup menší, než práce odtažení, pokud je magnet dostatečne kvalitní a pri pokusech neslábne. Simulace magnetu elektrickou energií bych do toho netahal, začátečníci na tom uklouznou. Kdo tomu neverí, ať zkouší.

[Akord]

Zmazané príspevky v poradí:


1.
Aby nedošlo k nedorozumení, upresním své predešlé výroky, protože jsou podle adamova popisu nejasne interpretovány.
Já jsem v podstate napsal, a potvrzuju to i teď, že na celou pohyblivou část smyčky pusobí nulová výsledná otočná síla.
Jiná formulace by nemela smysl, protože by automaticky existovala verze, že se má neco točit, takže není treba z toho delat logický spor.
Duvod jsem popsal dosti podrobne, kdo delá s tím nejaké pokusy, tak to určite ocení, pokud znejistí. Je v neexistenci slabšího pole postupem otáčení. Vodič se nanejvýš ustáli v mezere mezi magnety, ale to není otáčení, pouze opet mrtvá poloha. Výpočet by mel být provedený s toroidálním magnetem a jeho polem. Pri 2D verzi a delených magnetech je treba vzít v úvahu i fakt, že část pole teče bokem v jiné rovine, a značne komplikuje až znemožňuje výpočet.
Pokud budou prívody proudu na stejném polomeru, jak je naznačeno na obrázku, nic se netočí, podmínkou točení a vzniku homopolárního chování je nestejný polomer prívodu, pokud se jedná o využití pole jedné soustavy magnetu, a jeden magnetický obvod. Blahopreji k pochopení homopolárního principu, a musím uznat, že na mne, Adame si nejak v tom hodnocení zapomel , porád čekají ješte ty kožené boty, ale chce to vskutku kvalitní argumenty

2.
Samozrejme COP není ani zdaleka totéž, co účinnost, jak tu bylo psáno. Doplním, že účinnost je chápána jako účinnost promeny jedné energie na jinou, kdežto COP je pouze výkonnostní faktor, popisující poze presun, transport energie, ne její promenu na jinou. Za pomoci jiné ušlechtilé energie, která té puvodní zvýší ušlechtilost a tedy opetnou schopnost promeny.Zbytek je na lidech, jaký porádek si v této konvenci udelají, a k jakému chaosu tím dospejí.

Nevím, nač polemika nad 300kJ/m3, když podobná energie jde skladovat i v setrvačníku. Když se vybije, prestane se točit, a je to. V tomhle ohledu je magnet stejná vec, jako setrvačník. Analogickaá pružina v hodinách byla probrána, nevím, proč chce nekdo z jednoho jejího natáhnutí čerpat energii porád.

3.

Stačí takový prstýnek

Ano, a buď po nem mužou klouzat obe části, nebo jedna muže být pevná, ukotvená, spojená s prstencem pevne. V prvním prípade vznikne spražený protibežný motor se 2 hrídeli. Vodiču muže být radiálne více, jako kolo bicyklu, nebo i souvislý tenký vodivý plášť, verzí se dá vymyslet dost. V tomto prípade rotačne symetrického pole se magnety silového účinku nijak neúčastní, a je jedno, zda se točí spolu s nekterou částí, nebo stojí, nepusobí na ne jako na soustavu žádná výsledná otočná síla, moment. Síla(otáčející, moment) vzniká pouze navzájem mezi vzájemne pohyblivými částmi úseku vodiče. Tak vesele do prípadného experimentu, komu to nejde ješte do palice Klidne stavím nové kožené boty, až jsem se nekde sekl...

4.
Ak by si to tienenie podrobne analyzoval, zistil by si, že to nejde, a aj prečo. Je to trochu náročnejšia úloha, ale po odznení predošlého hlavolamu môžem pripomenúť prečo. Dokonca si myslím, že som už k tomuto sem dával aj nejaké obrázky. Všeobecne nejde magneticky odtieniť vodič, ktorým tečie prúd a nevyvolať tým zároveň protichodný silový účinok. Elektrický prúd totiž v tom tienení indukuje magnetický tok, a ekvivalentný prúd tohoto toku pôsobí silovo opačne. Urobil som na túto tému dosť praktických pokusov na overenie. Koreň logiky je v tom, že magnetické pole je uzavreté, a uzavretý je aj prúdovodič.

Ani v adamovom obrázku nejde nijako využiť magnetické tienenie, inak by to umožnilo konštrukciu nového typu viaczávitového unipolárneho motora, no a priznám sa, nejaké takéto neúspešné konštrukcie mám už za sebou.
V každom prípade som sa na tom dosť naučil.

5.
Vidím pánové, že se ten rébus hezky šponuje.
Odpovím ješte jednou neprímo jako treba pokračující variaci na Slávka:

Pole na tenhle úsek pohyblivého vodiče je co do účinku stejné ať se tam vyskytují buď okolní magnety, anebo pouze stredový magnet. Také se účinek nezmení, když to je všechno spolu. Ani v jednom prípade se ten vodič točit NEBUDE.

Je tam totiž zásadní principiální rozdíl mezi nakresleným obrázkem a jednozávitovými dc moturky z internetu. Aby bylo jasné, že neblufuju, pošlu SZ treba Adam bendovi, a i nekomu dalšímu, v čem. Nebo to oznámím verejne, když Adam rekne dost.

Kdo tohle pochopí, prijde snáze na rešení dalších hlavolamu.

6.
Tak na tohle hodnocení nejsi oprávnený ani Ty, ani já. To bys mel vzít zpet, je to totéž, co upalování slovensky bosorek, navíc ješte není jasné, kdo je ta bosorka.

Co se týče toho obrázku, tak podobných hlavolamu znám dost. V tomto obrázku se vodič ani nehne a točit se NEBUDE. Duvodem jsou boční úseky vodiče smerující od osi. Na tomhle prípade se lze dobre presvedčit, proč je nutné Lorentzuv vztah aplikovat na celý úsek vodiče, a ne pouze na část, která by se nám nejvíce líbila, tedy část nejblíže k magnetum. Souvisí to s tí, že to pole se musí nekudy uzavrít, a práve v té oblasti dochází ke kompenzaci síly, a objekt se nebude trvale točit, pouze bude mít snahu se zkroutit, to ho ale nepustí mechanický záves.
Asymetrie stredového magnetu jenom mate, a nijak podstatu nezmení, stejne se to pole uzavrít musí, je prakticky jedno, zda tam ten stredový magnet je, nebo ne.
Také není podstatné, zda jsou magnety z nekolika kusu, nebo jde o kompaktní toroid magnetizovaný radiálne, tedy nezvykle. Ať me nikdo nechytá za slovo, že v prípade rídkého rozmístení (mezera mezi magnety není zanedbatelná) bude mít vodič sklon setrvat v osi mezi magnety, jak je aktuálne ten obrázek nakreslený, ani to není podstatné.

7.
Vždy lepšie, než keby si nad tým plakal, ale najskôr si si iba domyslel viac, než Stepan napísal.

jklasdf:
Chybu máš v úvaze na tom míste, že pri odebrání tepla ze stlačeného plynu Ti poklesne tlak(viz treba google, wiki, stavová rovnice plynu). Pokles tlaku vyvolá nutnost dodat do celku mechanickou práci navíc, jinak stroj zastane, protože práce je rovna napríklad p*dV, tedy aktuální tlak krát zmena objemu pri tom tlaku.

[Akord]

Musel by si magnet pevne ukotviť stredom smyčky a to by sa točil aj magnet. A samozrejme by si mal možnosť kritizovať, že stredový magnet sa točí.

Nie, ja som napísal , že je jedno, či sa točí stredový magnet, alebo vonkajší toroid. Pole nie je hmotné a netočí sa spolu s magnetom, ani nemá strhávacie vlastnosti. Ak sa magnet točí, pole zostáva rovnaké. Mám to dobre odexperimentované, a už som to predošle popísal dosť presne.
Myslím, že mi dá za pravdu aj Stepan, a že Ťa nebude nikto za to kritizovať, skôr sa budete báť, že to musí byť naopak.
Tým, že je tam klietka sa účinok nezmení, lebo ten istý prúd sa rozdelí do viacero menších. To má význam až pri prúdoch, kde by ten jediný vodič nestačil. Opakujem, je úplne jedno, či sa stredový magnet točí, mám prakticky overené.

...ale nič si z toho nerobte, na podobnú situáciu naleteli aj niektorí asistenti a docenti z katedry merania na elektrofakulte v BA, asistenti na fyzike....ich argument, samozrejme nesprávny bol, že by nefungoval ani reproduktor, či Deprézsky (DC) prístroj. Všetci mi svorne tvrdili, že v homogénnom poli pôsobí na prúdovodič translačná/posuvná sila, no a nie je to pravda, ide o nepochopenie toho zákona/javu, v novších a lepších fyzikách napr. aj pre české gymnáziá to je napísané už korektne(pôsobí iba moment na uzavretú slučku). Pozri napríklad Fuka, Elektromagnetizmus. Obrázky na ZŠ sú iba zjednodušené, a silový účinok nevzniká ako sila v homogénnom poli, ale ako sila, ktorá vytláča vodič do najbližšej hoci aj vzdialenej nehomogenity. Ak by bolo pole v smere predpokladanej dráhy pohybu trvale homogénne, silový účinok zanikne. Toto je kľúč do správneho zámku, a aj odpoveď na preberanú otázku. A aj odpoveď, prečo treba vždy brať do úvahy celú slučku pri aplikovaní Lorentzovho vzťahu. Aj pri Faradayovom vzťahu treba dávať pozor, tiež sú tam geometrické úskalia. Pre istotu a pre menej školených praktickou rečou - ani cievka reproduktoru, ani DC merací prístroj s magnetom nie sú prípady vodiča v homogénnom poli, lebo vodič je tlačený konštantnou silou do najbližšej nehomogenity. Prečo je tá sila konštantná, nezávislá na polohe, ak sa indukcia v určitom úseku nemení sa dá dobre vypočítať, aj som si to sám urobil. Môžete sa o to pokúsiť tiež. Jediný praktický prípad, ktorý je reálne o trvalom pohybe vodiča v homogénnom poli(teda nekonečnom, viac otáčiek) je práve unipolárny/homopolárny motor. Neexistuje DC merací prístroj(Deprézsky), ktorý urobí viac, ako 1 otáčku, a nie je to konštrukčný, ale principiálny problém.

Všetci sa ako kliešte držíte nezmyselnej a nedôslednej interpretácie fyzikálneho zákona o silovom účinku na prúdovodič. Len si to pekne overte, ak neveríte.

...Niečo sa pohne iba ak je dôvod, že dačo bude inak. No a prečo by sa hýbal symetricky napájaný vodič, ak by stále bol v rovnakom poli...chýba dôvod...v prípade unipolárneho motora je ten dôvod nesymetricky napájaný zvyšok slučky, a Ampérov principiálny zákon o silovom účinku medzi prúdovodičmi, kde nie sú dodatočné magnety ani potrebné. Unipolárny motor funguje totiž aj bez magnetu. Ktorýkoľvek motor, čo funguje s magnetom, tak funguje aj bez neho, iba by mal obludné rozmery.

[Akord]

Tady pripomenu místa, kde zustala diskuze stát, nebo odbočila zcela jinam, prevážne po mých argumentech:

1. MEG , nikdo zde neumel argumentovat vlastním seriozním merením výkonu toho zarízení včetne použití originálních materiálu.
2. Searl, nikdo neargumentoval, proč nejde o magnetickou planetovou prevodovku.
3. Adam.benda rotující smyčka, výroky nepodložené primereným experimentem.
4. Howard Johnson, absence protiargumentu, že je potreba uvažovat celou proudovou smyčku, podobne, jako 3.
5. Smot, žádné protiargumenty, selektivne podle typu konstrukce, že kulička skončí buď s nižší potenciální energií, nebo, že kulička je magnetická(treba i hysterezí, s orientací podobne jako Zeme) a že energie je vložena jejím vhodným natočením.
6. Martinuv motor, chybí protiargument o nulové výsledné tečné síle na rotor počas otáčky.
7. Elektrolyzér s hliníkovou elektrodou, chybí argument, že celá energie (ne)pochází z rozkladu hliníku.
8. Perendev, chybí argument, jaké médium do té centrály chodí mesíčne doplňovat, zda hliníkovou slitinu, nebo LPG a podobne.
9. Kopecký, nikdo, ani on sám vecne neprotiargumentoval, když jsem zduvodnil nekorektne použité vzorce o energii indukčnosti a konstantách motoru.
10. Další drobné magnetické hračky - také nic.
11. Bubbléry, chybí seriozní merení výkonu a spotreby pri použití bubbléru a bez nej.

To jenom tak z voleje, až si vzpomenu na další, tak doplním.
2 roky jsou dost dlouhá doba, na to, aby pokročil aspoň jeden argument, namísto osočování a podobných komplexu.
Proč delat všechno, je treba prece vyloučit zjevné blbosti a soustredit se na to, co má aspoň minimální šanci, a ne se opičit ješte po vetších opicích, než sme sami.

[Jerry.M]

V súvislosti s tvojím zoznamom ti musím zas pripomenúť aj Tvoj omyl na ktorý si zabudol a ako chybu si to doteraz nepriznal. Argumentuj, ako si to predstavuješ aby Mesiac zostal stáť nad jedným bodom, ked na to aby sa tak stalo, by sa musel k Zemi priblížiť a zrýchliť svoj obeh. Pritom ako dobre vieme, spomaluje a vzdaluje sa. ( Zas to asi zahráš do autu.)
Tomu čo tu predvádzaš, fakt nerozumiem. Občas sa pozri tiež do toho svojho zrkadla, lebo to čo vyčítaš iným robíš aj Ty. Trochu sebakritiky by neuškodilo.

Magneticke motory strana 140
pá 23 leden 2009 20:26

Chceš říci že pokud budu vážit stejně jako naše matka země a budu chtít vyskočí např 1m nad zem že to bude mít vliv na otáčení se země či přitažlivost měsíce?

Zdravím, Zdeňku. Abych to upresnil, poskočení nemá vliv na rotaci, spíše na posun. Co se pri poskočení vezme, to se pri dopadu vrátí a naopak. Na zmenu rotace lze jako príklad použít auto, pokud se rozjedu ze západu na východ, tak Zeme spomalí rotaci, a pokud tu rychlost ztratím, je jedno, zda o vzduch, nebo trením kol, nebo trením brzdy, pak se Zemi určitá část energie vrátí a ta o tu část rotaci zrychlí. Nevrátí se však už zpet celá energie, protože se část nevratne promení v teplo. Auto tedy není úplne totéž, co príliv, protože nedovede kmitat kolem rovnovážné polohy. Smery zrychlení všech aut na Zemi dají z dlouhodobého hlediska však nulu, jinak by se musely nekde ty auta hromadit. Kdyby se všechny auta rozjíždely pouze ze západu na východ, pak by Zeme neustále zpomalovala v dusledku popsaných nevratních ztrát.

Opravuji, v predešlém príspevku jsem chybne psal o rotaci Mesíce, mel jsem na mysli vzájemný obeh Zeme a mesíce (obeh Mesíce vuči Zemi), takže Mesíc po vyčerpání energie investované do ztrát v prílivu/odlivu zustane viset na jednom míste jako geostacionární družice.

Poznámka: V textu byl zeditován text z východu na západ a nahrazen správným ze západu na východ, nejak mi to preskočilo.

Naposledy upravil Akord dne so 24 leden 2009 10:21, celkově upraveno 1 krát.

[Akord]

Nechápem, prečo vykrikuješ, že Ty si to vyriešil, keď z toho nechápeš ani polovicu. Ak sa energia z mesiaca míňa, tak nebude zrýchľovať obeh. Vieš čo je to tlmenie, tlmený pohyb, mechanické tlmenie, tlmič v aute? Vieš o tom, že tlmič v aute sa zohrieva a že má navýšenú spotrebu o to zohriatie podelené účinnosťou motora? Prečo máš problém potom pochopiť, že aj more sa pri prílive a odlive zohrieva? A že tá tepelná energia vzniká na úkor mechanickej? Načo mi tu opakujem vnucuješ niečo, čomu nerozumieš? Opieraš sa o bezstratové modely astronómov, kde sa idealizovane počíta iba s hybnosťou? Vieš o tom, že takto položená Tvoja otázka je netaktná, lebo vopred predpokladá jedinú správnu odpoveď? Ako sa chceš so mnou baviť o nebeskej mechanike, keď Ti nie sú známe ani základy obyčajnej mechaniky? A ak sú. tak prečo ich nepoužívaš?
Ak by si sa pýtal korektne, tak aj moja odpoveď by bola slušnejšia. Čo táraš o sebakritike a priznaní chyby, keď máš problém najprv nad daným príkladom premýšľať a uviesť slušné a vecné otázky, či argumenty?

[Akord]

Argumentuj, ako si to predstavuješ aby Mesiac zostal stáť nad jedným bodom, ked na to aby sa tak stalo, by sa musel k Zemi priblížiť a zrýchliť svoj obeh. Pritom ako dobre vieme, spomaluje a vzdaluje sa.

Vlastne som na toto ešte vecne neodpovedal.

Ak Mesiac spomaľuje, tak tým nie je priamo dané, či sa z obežnej dráhy vzďaľuje, alebo sa približuje. Záleží to od počiatočných podmienok sústavy. Pozri astatická regulovaná sústava. Spomaľuje preto, lebo je brzdený tepelnými stratami v prílive. Celkom tak isto by mohol spomaľovať a nakoniec tresnúť na Zem. Alebo by mohol ostať ako družica namieste na geostacionárnej dráhe.
Ja až tak dobre neviem, či sa z dlhodobého hľadiska mesiac vzďaľuje, je to pri tom spomaľovaní trochu nelogické, klesne jeho odstredivá sila voči Zemi a Zem by ho mala tým skôr pritiahnuť. Opýtaj sa astronómov, ako to je. Ja som napísal, že ak spomalí, tak by mohol zostať visieť.
No a napísal si o mne toto nepravdivé tvrdenie, na ktorom si staval:

Ty vlastne hovoríš, že príliv a odliv nespôsobuje gravitacia , ale spomalovanie Mesiaca pri obiehani Zeme.

Nič také som nikde nepovedal, vždy som hovoril v tom zmysle, že Mesiac spomaľuje následkom tepelných strát v prílive.

[Jerry.M]

Nechápem, prečo vykrikuješ, že Ty si to vyriešil, keď z toho nechápeš ani polovicu. Ak sa energia z mesiaca míňa, tak nebude zrýchľovať obeh. Vieš čo je to tlmenie, tlmený pohyb, mechanické tlmenie, tlmič v aute? Vieš o tom, že tlmič v aute sa zohrieva a že má navýšenú spotrebu o to zohriatie podelené účinnosťou motora? Prečo máš problém potom pochopiť, že aj more sa pri prílive a odlive zohrieva? A že tá tepelná energia vzniká na úkor mechanickej? Načo mi tu opakujem vnucuješ niečo, čomu nerozumieš? Opieraš sa o bezstratové modely astronómov, kde sa idealizovane počíta iba s hybnosťou? Vieš o tom, že takto položená Tvoja otázka je netaktná, lebo vopred predpokladá jedinú správnu odpoveď? Ako sa chceš so mnou baviť o nebeskej mechanike, keď Ti nie sú známe ani základy obyčajnej mechaniky? A ak sú. tak prečo ich nepoužívaš?
Ak by si sa pýtal korektne, tak aj moja odpoveď by bola slušnejšia. Čo táraš o sebakritike a priznaní chyby, keď máš problém najprv nad daným príkladom premýšľať a uviesť slušné a vecné otázky, či argumenty?

Nesklamal si, presne takto sa začínaju konflikty v tvojej réžii. Nepochopenie, prekrúcanie, obviňovanie. Vykrikujem, lebo mi vadí ako si sa tu pasoval na neomylného supermana. Ako vidím pokračuješ v tom nadalej. Neviem či si si vôbec všimol, príliv a odliv som tam nikde nespomenul.
Neviem čo je podla teba korektné a čo už nie. Nad problémom by si mal v prvom rade popremýšlať ty, lebo ako vidím nadalej vo svojom omyle zotrvávaš.

[Jerry.M]

Argumentuj, ako si to predstavuješ aby Mesiac zostal stáť nad jedným bodom, ked na to aby sa tak stalo, by sa musel k Zemi priblížiť a zrýchliť svoj obeh. Pritom ako dobre vieme, spomaluje a vzdaluje sa.

Vlastne som na toto ešte vecne neodpovedal.

Ak Mesiac spomaľuje, tak tým nie je priamo dané, či sa z obežnej dráhy vzďaľuje, alebo sa približuje. Záleží to od počiatočných podmienok sústavy. Pozri astatická regulovaná sústava. Spomaľuje preto, lebo je brzdený tepelnými stratami v prílive. Celkom tak isto by mohol spomaľovať a nakoniec tresnúť na Zem. Alebo by mohol ostať ako družica namieste na geostacionárnej dráhe.
Ja až tak dobre neviem, či sa z dlhodobého hľadiska mesiac vzďaľuje, je to pri tom spomaľovaní trochu nelogické, klesne jeho odstredivá sila voči Zemi a Zem by ho mala tým skôr pritiahnuť. Opýtaj sa astronómov, ako to je. Ja som napísal, že ak spomalí, tak by mohol zostať visieť.
No a napísal si o mne toto nepravdivé tvrdenie, na ktorom si staval:

Ty vlastne hovoríš, že príliv a odliv nespôsobuje gravitacia , ale spomalovanie Mesiaca pri obiehani Zeme.

Nič také som nikde nepovedal, vždy som hovoril v tom zmysle, že Mesiac spomaľuje následkom tepelných strát v prílive.

Príliv a odliv s toho vynechaj, alebo ked chceš pridaj aj zemske jadro, to má tiež brzdný účinok. Celá podstata tvojho omylu je zastavenie Mesiaca nad jedným miestom ako stacionarnu družicu. Už to opakujem niekoľkokrát, že to neni v žiadnom prípade možné brzdením a je celkom jedno čo to brzdenie spôsobuje.
Astronomov sa pýtať nemusím, ale ty by si sa asi mal. Aby ti v tom konečne urobili jasno. Miesto prekrúcania a obviňovania mojej osoby zo všetkeho možného si naštuduj dráhu a rýchlosť geostacionárnej družice a porovnaj s rýchlosťou a dráhou Mesiaca. Viem, priznať svoj omyl je veľmi ťažké, zvlašť pre teba.

Bola to reakcia na jeden tvoj príspevok. Kedže svoje príspevky veľmi často meníš a upravuješ, niet už čo riešiť.

[Akord]

Astronomov sa pýtať nemusím, ale ty by si sa asi mal. Aby ti v tom konečne urobili jasno. Miesto prekrúcania a obviňovania mojej osoby zo všetkeho možného si naštuduj dráhu a rýchlosť geostacionárnej družice a porovnaj s rýchlosťou a dráhou Mesiaca. Viem, priznať svoj omyl je veľmi ťažké, zvlašť pre teba.

Bola to reakcia na jeden tvoj príspevok. Kedže svoje príspevky veľmi často meníš a upravuješ, niet už čo riešiť.

Ok, nič Ti nebráni napísať, ako to je, namiesto prázdnej kritiky. Ak som ja niekoho kritizoval, tak som veľakrát aj uviedol, ako to je, veľakrát z vlastnej skúsenosti. Neuviedol si dosť vecných argumentov, aby sa dalo povedať, v čom sa mýlim. Posun pár centimetrov je veľmi otázny a z môjho pohľadu stále dobre manipulovateľný. Škriepiť sa nepotrebujem, a brblať si v chlieviku tiež nie. Dovidenia páni.

[Peter]

Tady pripomenu místa, kde zustala diskuze stát, nebo odbočila zcela jinam, prevážne po mých argumentech:


7. Elektrolyzér s hliníkovou elektrodou, chybí argument, že celá energie pochází z rozkladu hliníku.

11. Bubbléry, chybí seriozní merení výkonu a spotreby pri použití bubbléru a bez nej.

To jenom tak z voleje, až si vzpomenu na další, tak doplním.
2 roky jsou dost dlouhá doba, na to, aby pokročil aspoň jeden argument, namísto osočování a podobných komplexu.
Proč delat všechno, je treba prece vyloučit zjevné blbosti a soustredit se na to, co má aspoň minimální šanci, a ne se opičit ješte po vetších opicích, než sme sami.

ad7) Při mých pokusech nic nenasvědčovalo tomu, že by tvorba vodíka nesouvisela s "rozpouštěním" hliníkové elektrody. Zde popisované systémy (Mim, Dingel) jsou značně neefektívní. U "Dingla" jde zřejmě o popis vlastních dojmů než o skutečný popis funkce. Při správné konstrukci se vyvíjí čistý vodík na všech elektrodach. Zdrojem energie je hliníková elektroda, všechny elektrické okruhy jsou jenom pomocné. Použití VN je nesmyslné.

ad11) Neměřil jsem výkon motoru. Měřil jsem dlouhodobě spotřebu při použití různých typů elektrolyzérů a bublerů. Společnou vlastností všech těchto spořičů je skutečnost, že motor nasává určité množství vody. U elektrolyzérů a bublerů je značně problematické nastavení vzhledem k teplotním a tlakovým podmínkám. Jednoznačných výsledků jsem nakonec dosáhl až jednoduchým přisáváním vody do sání motoru.
Skutečnou efektivitu je možné zjistit jenom po zhodnocení způsobu připojení spořiče k motoru.

[Jerry.M]

Astronomov sa pýtať nemusím, ale ty by si sa asi mal. Aby ti v tom konečne urobili jasno. Miesto prekrúcania a obviňovania mojej osoby zo všetkeho možného si naštuduj dráhu a rýchlosť geostacionárnej družice a porovnaj s rýchlosťou a dráhou Mesiaca. Viem, priznať svoj omyl je veľmi ťažké, zvlašť pre teba.

Bola to reakcia na jeden tvoj príspevok. Kedže svoje príspevky veľmi často meníš a upravuješ, niet už čo riešiť.

Ok, nič Ti nebráni napísať, ako to je, namiesto prázdnej kritiky. Ak som ja niekoho kritizoval, tak som veľakrát aj uviedol, ako to je, veľakrát z vlastnej skúsenosti. Neuviedol si dosť vecných argumentov, aby sa dalo povedať, v čom sa mýlim. Posun pár centimetrov je veľmi otázny a z môjho pohľadu stále dobre manipulovateľný. Škriepiť sa nepotrebujem, a brblať si v chlieviku tiež nie. Dovidenia páni.

Uviedol, niekolkokrát, len si to nevidel, alebo nechcel vidieť. Aj som napísal ako to je. Nič nie je manipulovaťelné, všetko je jasné jak facka. Stačilo by doplniť si informácie o dráhe a rýchlosti obehu stacionárnej družice. Dá sa to veľmi lahko nájsť na internete, takže odo mňa to neni, nemohol som tam nič zmanipulovať. Nijaké teleso nemôžeš zavesiť na obežnú dráhu len tak hocikde a chcieť od neho aby viselo nad jedným miestom. Obežná dráha a rýchlosť geostacionárnej družice je daná hmotnosťou Zeme a nemožno tam nič meniť. Neviem o akých centimetroch hovoríš, ked je tam rozdiel státisice kilometrov a o rýchlosti obehu ani nehovorím. Je omnoho vyššia a to sa brzdením v žiadnom prípade nedá dosiahnuť.