Beldyho PM

[beldy]

gromit- ja viem, ze je to mozno vtakovina, ale existuje ale. Existuje mikrosvet, svet a makrosvet. Na rozhani tychto svetov sa vzdycky nieco deje. Viem o pokusoch zostrojit nieco ako Brownov motor, ktory by priamo odoberal kineticku energiu molekulam a premienal na mech pracu. Nieco ako maly vodny mlyncek s akym sa deti hraju pri potoku, ale omnoho mensi. molekuly budu narazat na lopatky a otacat nim sem a tam ako pelovym zrnkom. Ak na mlyncek dame rohatku a zapadku, mame vyhrane, bude sa tocit len do jednej strany. Alebo miniaturny reproduktor(alebo skor elektroakusticky menic). Dame ho do nadoby zriedeneho plynu. molekuly budu narazat na nembranu a chviet nou. V cievke sa bude indukovat striedavy prud. Ked to moze fungovat na rozhrani mikrosveta, to znamena, ze to nieje nemozne, len treba sa pokusit posunut to rozhranie.

Akord-viem ze z Carnotovi sa nejako vykratilo Cp, ale ked budem zohrievat plyn z velmi malym Cp tak prakticky vsetka energia sa premeni na mechanicku pracu, lebo plyn epandovat bude, tlacit bude, pracu vykonavat bude, ale sam plyn spotrebuje na svoje zohriatie len zanedbatelmu cast dodanej energie...

[Tuco]

...je vlákno, kde se asi tak před týdnem rozebíralo to samé.
http://www.upramene.cz/forum/viewtopic.php?t=1288

[martin11]

gromit- ja viem, ze je to mozno vtakovina, ale existuje ale. Existuje mikrosvet, svet a makrosvet. Na rozhani tychto svetov sa vzdycky nieco deje. Viem o pokusoch zostrojit nieco ako Brownov motor, ktory by priamo odoberal kineticku energiu molekulam a premienal na mech pracu. Nieco ako maly vodny mlyncek s akym sa deti hraju pri potoku, ale omnoho mensi. molekuly budu narazat na lopatky a otacat nim sem a tam ako pelovym zrnkom. Ak na mlyncek dame rohatku a zapadku, mame vyhrane, bude sa tocit len do jednej strany. Alebo miniaturny reproduktor(alebo skor elektroakusticky menic). Dame ho do nadoby zriedeneho plynu. molekuly budu narazat na nembranu a chviet nou. V cievke sa bude indukovat striedavy prud. Ked to moze fungovat na rozhrani mikrosveta, to znamena, ze to nieje nemozne, len treba sa pokusit posunut to rozhranie.

Akord-viem ze z Carnotovi sa nejako vykratilo Cp, ale ked budem zohrievat plyn z velmi malym Cp tak prakticky vsetka energia sa premeni na mechanicku pracu, lebo plyn epandovat bude, tlacit bude, pracu vykonavat bude, ale sam plyn spotrebuje na svoje zohriatie len zanedbatelmu cast dodanej energie...

...protože jsme ve vláknu PM....tak se může i plevelit.....umím si představit ty 3 světy....a to , že od sebe nejdou oddělit....umím si představit nanotechnologie...a nanoroboty.....neumím si představit makrosvět....to je jako vesmír...???...z pohledu vesmíru ...jsme Země....méně než nano.....
.... "Ak na mlyncek dame rohatku a zapadku, mame vyhrane, bude sa tocit len do jednej strany"...prosím namaluj svoje "mikro představy"....nebo ...jaké máš představy pro náš svět.....třeba rohatku a západku....na nějakém mechanismu......ať je o čem se bavit....konkrétně....já to zkusím zabudovat do mého magnetického motoru...."třeba se to povede"....zdraví KČ

[Akord]

1.gromit- ja viem, ze je to mozno vtakovina, ale existuje ale. Existuje mikrosvet, svet a makrosvet. Na rozhani tychto svetov sa vzdycky nieco deje. Viem o pokusoch zostrojit nieco ako Brownov motor, ktory by priamo odoberal kineticku energiu molekulam a premienal na mech pracu.

2.Akord-viem ze z Carnotovi sa nejako vykratilo Cp, ale ked budem zohrievat plyn z velmi malym Cp tak prakticky vsetka energia sa premeni na mechanicku pracu, lebo plyn epandovat bude, tlacit bude, pracu vykonavat bude, ale sam plyn spotrebuje na svoje zohriatie len zanedbatelmu cast dodanej energie...

1.Je to vtákovina, podobne ako maxwellov démon. To nie je iba o dvierkach, ktoré treba vhodne otvárať pre vhodné molekuly, ani nejde o to, aby tie dvierka vedeli odchýliť časticu s nedostatočnou teplotou. Problém je, že tie dvierka nejde urobiť bez materiálu, lebo ten má tiež určitú teplotu, a tým sa správa ako okolité častice, vymieňa si s nimi teplo. No a potom majú hmotnosť a treba im venovať na pohyb energiu, pritom sa nedá povedať, že budú zatvárané pravidelne, aby to išlo urobiť rezonančne. Rezonátor si zo šumu energiu zobrať nevie. Je to dokopy také bežanie za chvostom. Žiadne vhodné rozhranie, princíp je omnoho hlbší a treba sa ho snažiť pochopiť kladením si vhodných protiotázok.

2. Je zbytočné rozoberať dajaký vhodný plyn, keď Carnot platí pre akúkoľvek látku, teda aj kvapalnú a tuhú. Pri odvodení Carnota nie je bezpodmienečne nutné uvažovať plyn a konštanty ako Cp, či Cv. Zo žiadneho odvodenia čo viem nevyplýva potreba malého Cp, alebo podobnej látkovej konštanty, aby išlo prekročiť Carnotov limit. Ide o chybné pochopenie. Neviem, prečo spomínaš Cp, keď v odvodení na linku, ktorý si uviedol nie je: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tepelný_stroj
Neviem, ani z čoho usudzuješ, že Cp je zodpovedné za to, koľko energie sa premení na prácu. Cp by tak mohlo mať vplyv na merný výkon, ale nie na to, koľko energie sa pri určitej teplote premení na prácu. Mechanická práca súvisí s teplotou, hybnosťou častíc a tlakom, nie s tepelnou kapacitou a ohrevom plynu.

[beldy]

Uvazujme jednoduhy pokus: V izolovanom valci je plyn o teplote T0 tlaku P0 a objeme Vo. Zhora tlaci na plyn volny piest svojou vahou, a udrziava tak konstantny tlak P0. Teraz plyn zohrejem na teplotu T1. plyn expanduje a dvihne piest na nejaku hodnotu potencialnej energie. Ta bude dana prirastkom objemu nasledkom zohriatia plynu. To je pre nas vykonana uzitocna praca.
Vlozena energia na zohriatie plynu bude dana (T1-T0).Cp.m , kde m je hmotnost plynu a Cp je jeho tepelna kapacita pri kostantnom tlaku.

Ucinnost vyjadrime ako podiel prace vykonanej, ku praci vlozenej.Vidime, ze Cp je v menovateli a silne ovplyvnuje ucinnost tohto deja.
Z toho je jasne ze je potrebne hladat plyn s co najmensim Cp a zaroven z co najmensou mernou hmotnostou, aby ucinnost takeho stroja bola co najvyssia.

Rovnako ma zmysel pre kvapaliny a tuhe latky hladat take, co maju co najmensiu stlacitelnost, najvaciu tepelnu objemovu roztiaznost, pri co najmensej tepejnej kapacite.
Z tohoto dovodu by som poprosil zainteresovanych o nejaky odkaz na link, kde by sa tieto info dali ziskat...

beldy

[spaceball]

Postačí zadat do vyhledávače Práce a plyn.

http://mfweb.wz.cz/fyzika/91.htm
http://fyzika.jreichl.com/index.php?pag ... kce=browse
http://docs.google.com/gview?a=v&q=cach ... NijJUdqxgw
http://www.volny.cz/jtomsa/plyn2.htm
http://www.vscht.cz/fch/prikladnik/prik ... p.3.2.html
http://docs.google.com/gview?a=v&q=cach ... aJpniWx5og

[beldy]

Asi som sa nepresne vyjadril, nezaujimamsa o vzorce, ale materialove konstanty roznych latok, tj napriklad by som chcel vediet stlacitelnost, tepelnu roztiaznost a merne teplo napr parafinu...

[spaceball]

Asi som sa nepresne vyjadril, nezaujimamsa o vzorce, ale materialove konstanty roznych latok, tj napriklad by som chcel vediet stlacitelnost, tepelnu roztiaznost a merne teplo napr parafinu...

Roztažnost parafínu a pod. bych hledal ve stavebnictví - vrzáni parket, otvírače skleníku a podobně.
Vlastnosti materiálu - zkus zadat do vyhledávače. Výpisy jsou omezené (soustřeďují se na mechanické záležitosti)
a nekteré speciální stránky jsou s podmíněným vstupem. Nejlepší by bylo navštívit SVUM - nevím jestli ten ústav vůbec ještě
stojí. Z praxe vím, že se výstupy těchto ústavů nebyly veřejné v rámci netu. Hodně štěstí...ale určitě se někdo najde kdo pomůže lépe než já.

[gromit]

Viem o pokusoch zostrojit nieco ako Brownov motor, ktory by priamo odoberal kineticku energiu molekulam a premienal na mech pracu. ...

niečo také? http://www.elmer.unibas.ch/bm/index.html

[Akord]

Ucinnost vyjadrime ako podiel prace vykonanej, ku praci vlozenej.

To si si vysvetlil po svojom. To nie je účinnosť. Bola by to účinnosť vtedy, ak by si dej mohol kompletný opakovať. No a Ty si to urobil iba do polovice, pretože by si musel zahrnúť do účinnosti ešte aj odobratie tepla pri ochladení a strate energie pri poklese závažia. Môžeš si spočítať účinnosť, ak toto zohľadníš, a aj posúdiť vplyv Cp. Zistíš, že nemá vplyv. Účinnosť motora na pracovnej látke v princípe nezávisí.
Účinnosť motora sa týka výlučne celého tepelného (kruhového) deja, nie iba jeho jedinej časti. Práca takejto časti sa volá objemová práca(to je to, čo si napísal, teda p*dV), práca použiteľná v obehu sa volá technická práca, V*dp, táto je pri Tvojom-izobarickom deji nulová. Dodané teplo je rovné technickej a zároveň aj objemovej práci iba pri izotermickom deji.

[beldy]

Netvrdim, ze nemas pravdu, ale je tu ale. V naslednej casti cyklu dojde k vymene pracovnej naplne v podstate bez enegetickych narokov a teda bez vplyvu na ucinnost stroja. Na podobnom principe som navrhol motor s vonkajsim ohrevom pracovneho plynu (vzduchu), ktory by mal byt vykonnejsi, mensi a ucinnejsi ako Sterling. Popis pripravujem k zverejneniu...

[Akord]

Netvrdim, ze nemas pravdu, ale je tu ale. V naslednej casti cyklu dojde k vymene pracovnej naplne v podstate bez enegetickych narokov a teda bez vplyvu na ucinnost stroja.

Nie je tam ale, pretože zle chápeš druhú citovanú vetu, čo si práve napísal. To, že vymeníš pracovnú náplň znamená, že prídeš aj o jej teplo, teda nie je pravda, že to ide urobiť bez energetických nárokov. 2 izobarické deje, jeden, ktorý zodvihne piest, a druhý, ktorý spôsobí pokles majú stále technickú prácu nulovú, pretože ju má nulovú každý izobarický dej. Nemusíš ani rozumieť pojmu technickej práce, stačí, ak si uvedomíš, že teplo, ktoré privedieš počas stúpania piesta bude rovné teplu, ktoré musíš odviesť počas klesania piesta. Jednorázovo dej nemá veľmi zmysel, pretože by musela teplota stále stúpať(až nad teplotu ohrievača). Z toho sa nejde len tak vyzuť. To si poriadne premysli, tam sú kamenné súvislosti. Nemôžeš ani vynechať prácu, ktorú vykoná piest poklesom. To nejde zdôvodniť tak, že ju použiješ a teda s tým ďalej nič nemá. Do účinnosti je potrebné zahrnúť celý dej, ktorý opakovane prebieha, inak nejde o účinnosť. Nemôžeš nazývať kravou to, čo iní roky nazývajú zajac, teda opakujem, Ty nehovoríš o účinnosti, ale čiastkovej objemovej práci. Veď Ty si si poriadne to odvodenie Carnota nepozrel, inak by aj teba zaujalo, ako môže tak jednoduchý vzťah(Carnotov) vyjsť z celého kruhového procesu zloženého zo 4 dejov.

[beldy]

Ja osobne Carnotov cyklus nemam rad, dokonca ho priam nenavidim. Vsetky deje su tam vratne, teplo tam prechadza aj bez rozdielu teplot a deje tam trvaju nekonecne dlho- tolko casu nemam. Najvecsi gol bol, ked nas na cviku nutili vypocitat ucinnost stvortaktu pomocou Carnota, dokonca aj fazu sania a vyfuku. Tak z toho mi bolo fakt uz na zvracanie.
Co sa tyka ucinnosti, tak ma u toho fakt zaujima iba pomer pre mna uzitocnej vyrobenej energie ku energii vlozenej. Co sa deje vo vnutri je pre mna uz nepodstatne, moze tam byt aj milion fazi.
A to, ze vsetko sa deje podla Carnota tiez nieje pravda. Svaly vykonavaju pracu vpodstate pri konstantnej teplote, (t.j. ucinnost by mala byt nulova,) ale v pomere ku spotrebovanej energi ucinnost predci hadam vsetky zname spalovacie motory.

[Tuco]

Ja osobne Carnotov cyklus nemam rad, dokonca ho priam nenavidim.

Bohužel, osobní antipatie nemají na termomechaniku žádný vliv. Pochybuji, že si Carnot nebyl vědom toho, že jím popsaný cyklus je záležitostí teoretickou.
Jinak aplikovat Carnotův nebo jakýkoliv jiný cyklus na svaly je s prominutím blbost, protože sval není tepelný stroj.

[beldy]

Samozrejme nejde mi teraz o to, aby som v nejakej kratkej dobe "nabural" Carnotov cyklus,ten asi moze naburat len nejaky anomalny jav, mozno tak anomalia vody by bola vhodna. Pre zaciatkok by bolo dobre vyriesit apon nejake "pseudoperpetum" ktore by dokazalo "zadarmo"vytazit mech energiu ked nie z "aktivneho vakua", tak aspon z "aktivneho vzduchu". Aktivnym vzduchom nazvime vzduch norm. atm. tlaku, v okoli izbovej teploty, pri rel. vlhosti menej ako 100%(cim menej tym lepsie). Takeho vzduchu byva po vacsinu roka vsade skoro nekonecne vela. Tepelne cerpadlo teraz bude vo funkcii tepelneho (parneho) motora. Psychrometricka metoda merania vlhkosti vzduchu nam ukazuje, ze vlhky teplomer je vzdy chlanejsi ako suchy. Je to maly teplotny rozdiel, ale myslim ze by sa dal vyuzit ako zdroj energie. Napr. chladivo R410a pri rozdieli teplot 5 stupnov, ma rozdiel tlakov(kondenzacnych) az okolo 3 atm, a to je uz celkom dobre pouzitelny tlak. Teraz uz by mozno islo zostrojit auto ktore by nasavalo teply a suchy vzduch a vypustalo studeny a zvlhceny, pohanane motorom na vzduch, ci na vodu, alebo na vodu a vzduch...